Tréning učí precíznosť. Prax si vyžaduje interpretáciu.

Nie každý nález vyzerá ako tréning: Pochopenie reality operačných nálezov

Tento týždeň Griff vykonával prehliadku pre HM Revenue & Customs. Je to detekčný pes na tabak a elektronické cigarety. Našou úlohou bolo prehľadať obchod a k nemu patriace miestnosti — vrátane preplneného zadného skladu.

Práve tam to začalo byť zaujímavé.

Griff začal prejavovať jasné zmeny správania (COB). Začal sa prechádzať, zdvíhať hlavu a snažil sa vyliezť na stenu, ako keby sa pokúšal lokalizovať zdroj pachu vo výške. Tieto jemné, no jednoznačné signály mi okamžite padli do oka. A keď som ich ukázal colníkom, zrazu ich videli aj oni.

Ale čo sa nestalo? Nedostal som trénovanú konečnú reakciu (TFR). Žiadne sedenie, žiadne upreté pozeranie, žiadne zmrazenie v pozícii.

A práve o tom je tento blog.

Tréning učí precíznosť. Práca v teréne si vyžaduje interpretáciu.

Počas výcviku Griff predvádza to, čo ľudia radi vidia. „Instagramové“ sedenie. Ostrý pohľad. Reakcie, ktoré vyzerajú ukážkovo.

Ale realita je iná.

V praxi nemáme vôňové kolesá ani ideálne veterné podmienky. Máme zapratané predajne, zlé prúdenie vzduchu, produkty zabalené vo fóliách a plaste, a mnoho rušivých pachov. Často ide o zmes pachov alebo stopy umiestnené tak, že sa k nim pes vôbec nedostane.

A v takých situáciách nie je rozhodujúca konečná reakcia — ale zmena správania. Pes vám hovorí po svojom: „Tu niečo je.“

Poznaj svojho psa. Dôveruj zmene správania.

Jedna vec, ktorú neustále zdôrazňujem pri práci so psovodmi:

„Keď mi pes ukáže zmenu správania, ale nevie si s tým poradiť — a ja tiež nie — oblasť opustíme, prehľadáme inde a potom sa vrátime s čistou hlavou.“

To nie je zlyhanie. To je taktika.
Niekedy pes potrebuje druhý pokus.

Vedieť, kedy mu ho dopriať, je súčasťou interpretácie, nie výcviku.

Keď konečná reakcia nepríde — a je to v poriadku

Existuje veľa dôvodov, prečo pes v teréne nedá očakávanú reakciu:

• Pach je neprístupný

• Je vysoko alebo hlboko

• Pes je v stope, ale nemá k nej fyzický prístup

• Podmienky sú náročné, pes pracuje na svojom limite

Pointa je: dáva vám vedieť, čo vie — len inak, než ste čakali.

Griffove telo hovorilo jasne. Pracoval tvrdo, snažil sa lokalizovať zdroj. A bol presný.

Keď sa pes nevie dostať k zdroju

Trénujeme psov na čisté konečné reakcie — ale čo keď sa k zdroju nedostanú?

To je slabina mnohých výcvikov.

V reálnom svete je zdroj často za stenou, zabalený alebo fyzicky neprístupný. Pes musí improvizovať. Griff to robí prirodzene: keď vie, že tam niečo je, ale nevie sa k tomu dostať, začne štekať a opakovane sa pozerať na dané miesto.

Netrénoval som ho, aby štekal.
Snaží sa komunikovať. Rieši problém.

Niektorí „odborníci“ sa však okamžite ozvú a tvrdia, že som ho naučil staromódnu proaktívnu reakciu.
Nie — je to výsledok istoty, frustrácie a odhodlania. A presne to od svojho psa v praxi chcem.

Lebo v teréne má pes nájsť.
A ja musím vedieť rozpoznať, ako mi to hovorí.

Prostredie mení všetko

To, čo sa často prehliada, je prostredie.

V tomto prípade sme boli s Griffom v stiesnenej, tmavej skladovej miestnosti. Na zemi boli ostré predmety, voľné regály, obaly, ktoré sa mohli zrútiť. Museli sme používať baterky. K tomu hluk a pohyb niekoľkých policajtov a colníkov okolo nás.

To nie je tréningové centrum.
To je realita.

A psy ako Griff v takých podmienkach stále podávajú výkon.

Preto je zmena správania kľúčová. V takýchto podmienkach pes často nemôže dať finálnu reakciu — ale stále vám hovorí pravdu. A tú musíme vedieť počúvať.

Netrénujte na Instagram. Trénujte na život.

Online vidím veľa „dokonalých“ reakcií. Sedenie, pozor, odmena. Vyzerá to dobre — ale nie vždy to pripraví psa na realitu.

„Poznáš svojho psa natoľko, že si všimneš, keď sa niečo zmení?“

To je skutočný test.
To je pripravenosť.

Svet vám nedá ideálne skrýše.
Dá vám problém, ktorý musíte vyriešiť.

Záver

Realita je taká: psy nečítajú manuály. A pachy nečakajú, kým pes zasadne.
Ako psovodi musíme interpretovať, nie len očakávať.

Ak vediete výcvik — alebo máte na starosti tých, čo ho vedú — pýtajte sa:

Vychovávate predvádzačov, alebo riešiteľov problémov?

Lebo v praxi to nie je o sedení.
Je to o psovi, ktorý sa odmieta pohnúť z miesta, ktoré vám niečo hovorí.

Skutočné videozábery a fotografie z tejto colnej akcie sprevádzajú tento blog.